Prečo vznikla Iniciatíva
17. 11. 2010
„Bolo niečo po deviatej hodine večer, keď som v telefóne počula zúfalo znejúci hlas ženy,“ spomína si na prvý kontakt s Katarínou Anna Ghannamová z občianskeho združenia Šanca pre nechcených. „Spojenie bolo nekvalitné. Zachytila som len, že je už takmer dva roky v Káhire v neriešiteľnej situácii. Nemôže hovoriť viac, vraj mi to napíše do e-mailu. Dala som jej adresu. Neverila som vlastným očiam, keď som si potom prečítala celý príbeh a cez slovenskú ambasádu v Káhire a naše Ministerstvo zahraničných vecí som si ho overila. Dennodenne pomáhame na Slovensku ženám, aby sa nevzdávali svojich detí. Táto žena o svoje dieťa a vzťah s ním bojuje už vyše roka a pol v cudzej krajine osamotená a bez finančnej a psychickej podpory. Museli sme niečo urobiť.“
Príbeh Adamka Azab a jeho mamy Kataríny – niekto súcití, iný odsudzuje. Rok a pol sa slovenská diplomacia snažila Kataríne pomôcť. Najprv s ubytovaním, potom so súdom, potom lobbingom na predstaviteľov egyptských orgánov. Márne. Občas s väčšou, inokedy s menšou nádejou po ďalšom a ďalšom stretnutí Katarína dúfa, že ľady sa pohnú, polícia bude konať a preľudnená chudobná časť Káhiry, v ktorej útrobách Adam zmizol, vydá jej kučeravé chlapčiatko. Zas márne. Píše emaily, zháňa peniaze na pobyt, potom na súkromného detektíva, ktorý je ochotnejší než egyptská polícia. Márne, márne, márne... Jej rodičia už tiež nevládzu. Posielajú jej polovicu dôchodku. Aby to tam ich dcéra prežila, aby nestrácala nádej a každé ráno vymýšľala, čo ešte môže urobiť. Komu ešte môže napísať, alebo zavolať? Po telefonáte s Annou Ghannamovou prestala byť vo svojej neúmornej snahe osamotená.K občianskemu združeniu Šanca pre nechcených sa pridala Únia žien Slovenska, najpočetnejšia a najstaršia ženská organizácia na Slovensku a osobne sa okamžite začala angažovať aj jej predsedníčka Irena Belohorská, bývalá europoslankyňa. Prečo sa Únia a osobne Irena Belohorská v tomto príbehu angažuje? „ Počas môjho desaťročného pôsobenia na poste členky delegácie Rady Európy som bola zainteresovaná na príprave správ a rozhodnutí ohľadom práv dieťaťa. V rámci týchto kompetencií som bola pri riešení známeho prípadu Madeleine McCann a medializovaného prípadu malého Marca Masiera z taliansko-slovenského manželstva. Ako poslankyňa v oboch týchto európskych inštitúciách som videla, aká je dôležitá spolupráca na jednej strane s vládnymi inštitúciami, ale aj mimovládnymi organizáciami. Toto všetko súvisí aj s podstatou činností Únie žien Slovenska, ktorá sa roky venuje ochrane práv matky a dieťaťa. “ Z ďalších štyroch oslovených známych ľudí pozitívne zareagovali dvaja: Martin Nikodým – moderátor, cestovateľ a milovník cudzích kultúr a Zuzana Hajdu, bývalá moderátorka, dnes matka dvoch detí, žijúca šťastne v zmiešanom manželstve. Vznikla tak Iniciatíva Dobré srdcia hľadajú...Zuzana Hajdu o tomto príbehu vie vraj už dlhšiu dobu z médií: „Dotkol sa môjho srdca. Práve preto, že mám tiež manžela Egypťana a dokonca syna Adama. Keď som bola oslovená, nebyť len pasívnym pozorovateľom príbehu, ale byť aktívna v pomoci za návrat Adama, tak som sa rozhodla ísť do toho. Viem Katarínu pochopiť, lebo poznám Káhiru a musí to byť pre ňu veľmi ťažké, preto chcem, aby vedela, že tu na Slovensku, je niekto s ňou. Zároveň som presvedčená, že práve Slovenky zo zmiešaných manželstiev, fungujúcich a pekných by sa mali angažovať, aby bolo jasné, že to nie je problém zmiešaných manželstiev, ale osobných zlyhaní bez ohľadu na národnosť.“ Pre Martina Nikodýma bol Adamov príbeh novým. „Nevedel som o ňom, ale o to viac sa mi nechcelo veriť, že môže byť tak dlho skutočnosťou. Cestovanie, spoznávanie nových krajín a kultúr považujem za najlepšiu investíciu do svojho „JA“. V tejto iniciatíve sa chcem angažovať aj preto, aby ju verejnosť nevnímala ako problém dvoch odlišných kultúr, ale oveľa jednoduchšie – ako problém matky, ktorá už rok a pol túži objať svojho syna a odviesť ho domov. Na každej ceste je najkrajší návrat a toto je už pridlhá cesta.“