adamazab

Tlačová správa
Dva roky bez Adama
Bratislava – Káhira 18.11.2010

“Mám pocit, že 18.novembra 2008 som umrela. Žijeme len pre jediný dôvod – znovu nájsť môjho milovaného synčeka Adamka. Nepoznám v živote väčšiu bolesť ako nebyť so svojím milovaným synom. Nevidím ako vyrastá, neviem či je zdravý, neviem ako sa má. Nemôžem ho pohladiť a ochrániť, ak mu niekto ubližuje,“ vyznáva sa zo svojho žiaľu Katarína Azab. Dnes uplynuli presne dva roky odkedy Slovenka Katarína Azab videla svojho vtedy 2 a polročného syna Adamka. V deň, keď mali spoločne s Adamkovým otcom odletieť z prvej návštevy príbuzných v Egypte späť na Slovensko, jej manžel Ahmed oznámil, že Adam ostáva v Egypte Slovensku a odniesol ho na doteraz neznáme miesto. S Ahmedom pritom žili spolu päť rokov, medzitým sa na Slovensku aj zosobášili, Adam sa narodil v Anglicku, žili rodinným životom, preto zažila Katarína šok. Šok, na ktorý sa nedá pripraviť. Ako každá mama však začala bojovať a iniciatívne riešiť absurdnú situáciu, o ktorej bola presvedčená, že sa rýchlo skončí. Oslovila miestne orgány, políciu, neskôr vyhrala aj egyptský súd, ktorý zveril Adamka jej, časom sa musela obrátiť aj na slovenské orgány. Výsledok? Všetci kompetentní o prípade vedia, podnikli formálne kroky, ale dnešné smutné výročie je dôkazom toho, ako ľahko sa stratí dieťa v mašinérii úradných rozhodnutí a nekonania zodpovedných orgánov.

Do augusta 2010, teda viac ako rok a pol bola na všetko sama, pomáhali jej rodičia a pár priateľov, nepomohlo jej ani Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, lebo Egypt nemá so Slovenskom podpísanú príslušnú zmluvu. Od augusta jej pomáha novovzniknutá Iniciatíva Dobré srdcia hľadajú..., ktorá zorganizovala Pochod dobrých sŕdc, odovzdala list predsedovi Európskeho parlamentu v Strassbourgu Jerzymu Buzekovi, pretože Adam je slovenským, ale aj európskym občanom, odovzdala dva listy premiérke SR Ivete Radičovej, dvakrát osobne rokovala na egyptskej ambasáde v Bratislave, informovala médiá.
Nádejný zvrat nastal, keď Ahmeda 13. októbra zatkli a veľké sklamanie a rozhorčenie, keď ho po pár dňoch bez toho, aby povedal, kde je Adam, prepustili. Iniciatíva na protest odovzdala list Európskej komisii na Slovensku, ministrovi zahraničných vecí Mikulášovi Dzurindovi, ministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi, prezidentovi SR aj prvej dáme, zorganizovala tlačovú konferenciu a demonštráciu pred Egyptskou ambasádou a Európskou komisiou, ktorú podporili aj treťosektorové organizácie Únia materských centier, Únia žien Slovenska, Slovenská katolícka charita, Človek v ohrození. Katarína, prostredníctvom Iniciatívy, ktorá ju na Slovensku zastupuje, žiadala, aby slovenské orgány okamžite zareagovali na vzniknutú situáciu nakontaktovaním sa na svojich rezortných kolegov v Egypte. O spoluprácu pri odovzdaní listu ministrovi turistického ruchu v Egypte Iniciatíva požiadala aj Slovenskú asociáciu cestovného ruchu.
Iniciatíva žiadala stanoviť termín súdneho pojednávanie s Ahmedom pre neodovzdanie Adama matke. Pojednávanie sa uskutoční až 16. januára 2011, medzičasom stará matka Adamka požiadala o jeho zverenie do svojej opatery, Ahmed operuje vymysleným a nepravdivým tvrdením, že Katarína je Izraelčanka...
Za dva roky sa Katarína veľa naučila o neprajnosti, bezmocnosti, nenávisti, bezcitnosti, ľahostajnosti, počula množstvo výhovoriek, ale kým Adama nenájde, ostáva v Káhire a hľadá ho. V štvrti, kde vládnu podobné pomery ako na neslávne známom Luníku IX, ktorá má však toľko obyvateľov ako celé Slovensko.

Nie je však už úplne sama. Iniciatíva zháňa zdroje na súkromné pátranie po Adamkovi, ktoré sa začalo. Jeho prvými prispievateľmi boli podnikateľ Boris Kollár a riaditeľ Hydrotouru Mikuláš Milko. Pátranie je však náročné a nákladné. Je možné podporiť ho finančným vkladom na Fond Dobré srdce 2792486553/0200. Aktuálne informácie sa nachádzajú na Adamkovej webstránke www.adamazab.estranky.sk

Iniciatíva Dobré srdcia hľadajú... a Katarína Azab naďalej neprestanú žiadať odpovede a reálne kroky od všetkých zainteresovaných orgánov, Katarínina náruč nesmie zostať prázdna, pretože Adamko má právo na najbližšieho človeka na svete, ktorým je pre každého jeho mama. Akúkoľvek podporu prijme Katarína s veľkou vďakou: “Už 2 roky mám pod vankúšom Adamkovu fotografiu a zaspávam s jeho červenou šatkou s bielymi bodkami. Kým zaspím, moje myšlienky patria jemu, keď vstávam moje prvé myšlienky sú o ňom, a celý deň myslím na to, ako ho nájsť. Prosíme všetkých ľudí, aby nemysleli na okolnosti, aby mysleli len na to, že mama a dieťa boli nedobrovoľne odlúčení a chceme byt veľmi spolu. Vieme, že sa to splní len s vašou pomocou a podporou. Ďakujeme všetkým dobrým a chápavým ľuďom.“